Mal to byť veľký súboj o postup v skupine D. Dokonca ju médiá nazvali skupinou smrti. Angličania, Taliani a Uruguajčania sa mali pobiť o dve postupové miesta do osemfinále. A potom tu bol ešte jeden tím. Tím od ktorého nikto nečakal oslnivý výsledok, tím ktorý nemá hviezdy svetového formátu narozdiel od ostatných. No mal niečo cennejšie. Kompaktné mužstvo vytvorené z výborného kolektívu, túžbu prekvapiť a pozitívnu náladu pred štartom najprestížnejšieho futbalového turnaja na svete. Pokiaľ ste sledovali prvý zápas spomínanej skupiny smrti medzi Uruguajom a Kostarikou tak ste museli rovnako ako ja zostať s otvorenými ústami. To, či bola výhra 3-1 nad juhoameričanmi spôsobená výborným výkonom, alebo naopak miernym podcenením súpera zo strany Pékermanovho mančaftu. Nikdy sa to nedozvieme, a ani to nie je podstatné. Kostarika dokázala geniálne vyťažiť z talianskej ofenzívnej taktiky. S Anglickom to už bola len remízová formalita. Po víťazstve v osemfinále nad Gréckom 2-1 po penaltách už nikto nepochybuje, že tomuto mužstvu patrí budúcnosť? V čom, ale spočíva sila Kostariky? Ako je možné, že svojim defenzívnym štýlom dokážu prejsť až tak ďaleko? Možno práve v tom treba hľadať kvalitu. Stredoameričania sú trpezliví, nenáhlia sa dopredu, počkajú si na svoju možnosť. Celý ich štýl teda spočíva vo fantastickej defenzíve spečatenú skúseným brankárom Keylorom Navasom a M. Umaňom, lídrom obrany. Obrancovia sa snažia hrať do šírky, intenzívne šprintujú po čiarach odkiaľ potom centrujú, alebo nahrávajú do vápna. Tento štýl hry striedajú s pretláčaním cez stred poľa, keďže Kostarika okrem rýchlosti disponuje aj fyzickou silou. Je otázne nakoľko sa ich dotkne absencia O. Duarteho, krídelného obrancu, ktorý bol vylúčený v osemfinálovom dueli s Uruguajom. Aj stredopoliari sa snažia hrať do šírky, čo je dosť podobné napríklad Holandsku. Keď už niečo chýba Kostarike, tak je to pravdepodobne ten záložník, ktorý by dokázal zobrať loptu na seba (niečo ako Xavi v Španielsku, alebo Robben v Holandsku), odviazať pozornosť obrancov a následne poslať kolmicu respektíve pas do šestnástky. Yeteda s Borgesom ponúkajú skôr fyzický štýl hry, vybehávajú každý súboj, sú zdatní, no nie natoľko skúsení, aby dokázali hrať s pohodou na kopačke, ako takí hráči ako Iniesta či Di Maria. Útok tohto tímu je silný z prostého dôvodu. Sú tu traja veľmi silní hráči a protihráči nemôžu tušiť, ktorý bude v danom momente najnebezpečnejším. Je tu Cambell, B. Ruiz (z časti ofenzívny záložník) a C. Bolanos (tiež ofenzívny záložník). Títo traja hráči dokážu výborne kombinovať, dopĺňať sa, sú výborní vo vzduchu, majú prehľad – sú proste kompletnými hráčmi. Kostarika si vždy počká trpezlivo na svoju šancu, a tú zvykne premieňať. J.L. Pinto a jeho tím to budú mať vo štvrťfinále s Holandskom nesmierne ťažké, no už neraz nám na tohtoročných majstrovstvách dokázali, že prekvapenia sú ich doménou.